Konzistence Andersona
Divadelný súbor študentov DAMU, Konzistence méďi, sa venuje dnes mierne zanedbávanému druhu umenia - tieňovému divadlu. Mladá slovenská režisérka Natália Deáková a Lukáš Kuchinka, výtvarník a light designer, spolu s hercami Dorou Krškovou a Václavom Jiráčkom pretvárajú vo svojich inscenáciách javisko na miesto hýriace fantáziou, zaplnené magickými obrazmi a uceľované nemenej pôsobivou hudbou. Ich najnovšia inscenácia je voľnou adaptáciou notoricky známej Andersenovej rozprávky o láske a hľadaní, Kájovi a Gerde - Snehová kráľovná.
Prvá otázka, ktorá potrebuje byť zodpovedaná, je určite otázka po aktuálnosti alebo skôr vhodnosti uvádzania rozprávky v dnešnom svete, ktorý sa s každou ďalšou hodinou premieňa v realitu ešte surovejšiu a tvrdšiu. Načo rozprávku v čase, kedy je treba riešiť aktuálne problémy alebo sa nimi aspoň zaoberať (lebo divadlo málokedy niečo „porieši“). Konzistence méďi má odpoveď. Nechajte sa doslova a s prepáčením „uniesť“ do abstraktného sveta najvyšších cností a najväčšieho zla, najvernejšej lásky a šťastných koncov, a možno zistíte ako málo sú tieto dneska ctené a vôbec možné. Rozprávkovo dokonalá Gerda sa až s chorobným odhodlaním pokúsi o nemožné a uspeje, lebo takpovediac za ňou stoja neporušiteľné zákony „zhora“. Láska vyhráva, zlo odchádza porazené a sneh sa topí pod jarným slnkom.
Nemenej pôsobivé je i inscenačné riešenie, teda scéna a svetelný design. Tri plachty a malý priestor pre hercov pred nimi, stačí Konzistenci na vytvorenie efektov priam filmových. Živé premietanie „tieňov“ je jadrom celej koncepcie a preto je i najviac vybrúsenou zložkou inscenácie. Farby a tvary sa pohybujú v neustálom kolotoči Gerdinho strastiplného putovania a spolu s halucinogénnym hudobným a zvukovým doprovodom vo vysokej kvalite, transformujú dvojrozmerné plachty v plnokrvnú ilúziu skutočnosti. Prostý lineárny príbeh samozrejme musel byť nejako ozvláštnený jednotlivými zastaveniami na ceste, čo sa vydarilo až na pár momentov, kedy z na seba sa ponášajúcich obrazov zavial náznak nudy. Celok ale držala pokope šikovná dramaturgia a zmysel pre gradáciu napätia a strih.
To všetko Snehová kráľovná má a využíva. Otázne je iba postavenie živého „trojrozmerného“ herca v produkcii ako je táto. Káj a Gerda sa v plnej kráse ukážu len na začiatku a na samom konci, a potom až so Snehovou kráľovnou pri „vytlieskavaní“. Plne fungujú až ako tiene a prízraky.
Ďalšia z chvályhodností je úspešná snaha tvorcov o uchopenie filozofie alebo zmyslu Snehovej kráľovnej. Nešli po povrchu, nehľadali záchytné body len vo vizuálnej stránke, ale dostali sa hlbšie, až tam, kde sa ukrýva kvalitné divadlo.
TIP!
Časopis 01 (2012) - rubriky
Články v rubrice - Recenze
Kuřačky - příběh rodiny dnešní doby s čechovovským rodokmenem
Národní divadlo Moravskoslezské v Ostravě uvedlo tuto komorní inscenaci dvakrát v rámci festivalu Ost-ra-var 2 ...celý článek
Časopis 01 - sekce
HUDBA
Dokumentární klub: Michel Petrucciani!
Francouz sicilského původu M. Petrucciani (1962 až 1999) osudem a hlavně uměním patří i se svou 99 centimetrů celý článek
OPERA/ TANEC
Tip vážné hudby 2. týden
Giuseppe Verdi: Trubadúr (Il Trovatore)
Tragická opera o čtyřech dějstvích na libreto Salvatore Cammarana p celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Betlémy pražských kostelů
Od 24. prosince 2012 budou po celé vánoční období vystaveny v pražských kostelech betlémy. Pro snadnou orienta celý článek